Choď na obsah Choď na menu
 


17. 7. 2012

BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK NA SLOVENSKU

 

hpim1851m.jpg

 

Príbehy z oblasti, ktorú verejnosť pozná pod názvom Bermudský trojuholník, už desaťročia nedávajú mnohým ľuďom spávať. Nevysvetliteľné zmiznutia lodí a lietadiel v tejto oblasti neboli dodnes stopercentne objasnené. No len málokto zo Slovákov vie, že za záhadnými silami nemusí cestovať stovky kilometrov. Aj Slovensko má totiž svoje Bermudy.

Hrôzyplné a dodnes neobjasnené zmiznutia ľudí sa majú už viac ako 70 rokov odohrávať v lesoch pohoria Tribeč. To sa rozprestiera medzi mestami Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske. Je možné, že v týchto lesoch pôsobia tajomné sily?

Prvý známy prípad sa datuje do roku 1929, kedy sa počas zimy vydal na pravidelnú kontrolu revíra 47-ročný lesník Štafan Samšal. Bolo chladné novembrové ráno, snežilo od skorého rána. Nevedno, či si tento muž splietol cestu alebo mu počasie privodilo nejaké ťažké zranenie, no toho dňa sa domov už nevrátil a nikto ho už nikdy nevidel. Neúspešná bola aj záchranná akcia, ktorá trvala takmer tri mesiace. V súčasnoti si však vo Veľkých Uherciach na strateného lesníka nikto nevie spomenúť, ani najstarší obyvatelia obce. Tvrdia, že ide len o dohady.

Báchorky o zmiznutých ľuďoch vraj odštartoval príbeh o pustovníkovi z Moravy, ktorý sa počas 2. svetovej vojny ukrýval pred zákonom v lesnej chate s krížom.  "Pil z neďalekej studne, ktorá nevyschla ani v najväčšej horúčave. Vysoko v horách si dopestoval zemiaky i raž. Málokedy schádzal do najbližšej dediny Velčice, iba ak po cukor. Pomáhal v obci aj vysádzať stromy, no po skončení prác sa vytratil," povedal pre Nitrianske noviny v roku 2003 Štefan Doskoč, ktorému príbeh porozprávala jeho svokra. Pustovník bol veľmi obozretný pri kontakte s cudzími. Do jeho chalúpky vpustil len drevorubačov, aby im pomohol ošetriť zranenie alebo im poskytol úkryt pred búrkou. Raz keď mal nachystané na zimu, vykradli ho. Pustovník po tomto incidente bielym vápnom napísal na stenu svojej chalupy: "Keď ste mi všetko zjedli, zjedzte aj mňa!" Od toho momentu ho nikto nikdy viac nevidel živého. Nenašla sa ani jeho kostra.

Práve pustovníkov prípad má byť východiskovým bodom pri vzniku modernej legendy o slovenskom Bermudskom trojuholníku. Len rok po lesníkovi Samšalovi malo rovnakým spôsobom v tribečskych lesoch zmiznúť aj 18-ročné dievča Mária Šlajzerová z Mankoviec. Údajne sa vybrala za príbuznými do Zlatna a cestu si mala skrátiť cez horu v pohorí Tribeč. Nikdy však k svojim príbuzným neprišla, ani sa nevrátila domov. Jednoducho sa prepadla pod zem.

V roku 1934 sa zľahla zem aj po istom Jánovi Murgašovi zo Žirian. Ten pracoval v kameňolome. Podľa jeho priateľa Tita Szorada sa Ján prepadol v čiernej priepasti v Žibrici. Posledný svedok záhadnej udalosti však dnes už nie je medzi živými. O zmiznutí robotníka dokonca existuje záznam na nitrianskej matrike.

Najpozoruhodnejší prípad sa stal o 5 rokov neskôr, v zime 1939. Vo vtedajšom meste Baťovany (dnes Partizánske) pracoval ako robotník Walter Fischer. Pochádzal z Nového Mesta nad Váhom a kvôli práci žil na robotníckej ubytovni. Počas zimy sa vybral tento muž na turistickú prechádzku na nedaľeký Čierny hrad. Od toho času bol nezvestný. O mesiac od Walterovho stratenia, sa o osud manžela začala zaujímať jeho žena. Na jej naliehanie sa rozbehla rozsiahla pátracia akcia. Aj tá však skončila neúspechom. Po takmer polroku sa však Walter Fischer náhodne objavil v horách pri Zlatých Moravciach. Bol v bezvedomí, od krvi a so zvláštnymi popáleninami na celom tele. Privolaný žandár, ktorý sa zúčastnil na pátracej akcii, v bezvládnom mužovi spoznal pána Fischera a nariadil jeho prevoz do nemocnice. Bývalý robotník v Baťovom závode sa však zo svojho záhadného zážitku nikdy nepozviechal. Svoj život dožil v Ústave pre duševne chorých v Žiline. Walter Fischer si tajomstvo z tribečskych lesov odniesol do hrobu.

Príbeh o zmiznutí si pamätajú aj v dedinke Skýcov. Pred dvadsiatimi rokmi sa tu stratil Čech, ktorý býval na kraji dediny v malom domčeku. Policajti zistili, že jeho dom bol zavretý na kľúčik zvnútra. Neskôr, keď sa im podarilo dostať dnu, nezistili ani žiadne stopy násilia. Dôchodcu nikdy nevypátrali a súd ho prehlásil za mŕtveho.

Zo Skýcova vedie cesta, ktorá spája dedinu s Klátovou Novou Vsou z druhej strany Tribeča. V roku 1995 našli na tejto ceste opustené luxusné BMW. Bolo otvorené, autrádio vyhrávalo a na sedadle ležali doklady na meno Jan Šala a milión korún v rôznej mene. Tento muž je do dnešného dňa na zozname medzinárodne hľadaných osôb.

Podobný prípad sa stal aj v roku 1966, kedy sa na ceste pod Tribečom objavilo auto patriace Jánovi a Alene Belanovičovcom, ktorí boli už dlhšiu dobu nezvestní. Ich telá sa však vo vozidle nenachádzali a dodnes sa manželov nepodarilo vypátrať.

Najčerstvejšie zmiznutie sa odohralo koncom júna 2012. Jaroslav z Obce Žirany sa mal vydať na hríby a odvtedy po ňom pátrajú, zatiaľ však neúspešne.

Obyvatelia miest a obcí pod Tribečom majú na zmiznutia ľudí v tejto oblasti rôzne názory. Veria skôr na Bermudský než Tribečský trojuholník. Ľudia sa podľa nich vždy strácali a strácať budú. Mnohé z našich prípadov majú byť len nepodloženými fámami, ktoré si ľudia vymysleli ako senzáciu. Samotný Tribeč o pravde vytrvalo mlčí.

ZDROJ: hnonline.sk, sip.cz, howadoor.wz.cz, internet

FOTO: zlatokop.cz

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

zvláštny zážitok na Mariánskej hore

vlado, 26. 7. 2017 22:17

Ja mám tiež zvláštny zážitok, avšak z opačného kútu Slovenska. Odohralo sa to na Mariánskej hore pri Levoči. S kamarátkou sme večer šli sami dvaja hore a cestou prichádzali zo severu mračná, ktoré vyzerali na búrku, no napriek tomu sme šli dalej, ked sme už boli hore, mračná zahaľovali už celú oblohu. Hore sme sa zastavili pri prameni tej známej mariánskej svätenej vody, a naberali sme si do fliaš alebo pili rukami, už neviem. A práve počas toho sa nás oboch zmocnili divné dojmy, obaja sme súčasne mali pocit, akoby všetko okolo (stromy, kamene atd) boli iba z kartónu a neboli úplne reálne, akoby to bola akási kulisa. Keď sme si to uvedomili, zmocnil sa nás strach. Mali sme strach, že keby sme tam zostali dlhšie, mohlo by sa nám stať niečo hrozné, tak sme rýchlo odišli. Cestou dole z Mariánskej hory boli už spomenuté mračná stále nad nami, avšak začínali postupne ako sme šli dole ustupovať naspäť smerom na sever. Keď sme už boli dole v meste, tak už boli takmer preč, bolo vidieť iba kúsok spoza Mariánskej hory, a nad mestom bola krásna čistá obloha plná hviezd. Na záhady väčšinou neverím, a som pomerne skeptik, a aj nad týmto príbehom by som mávol rukou, keby som ho sám nezažil. Neviem si to nijak zatiaľ vysvetliť, ale zážitok to bol veľmi divný a strašidelný. Navyše z lesov okolo Mariánskej hory často počuť podivné zvuky, pripomínajú rev nejakého zvieraťa, kamarátka tvrdila, že ich počuť pomerne často, a aj ja sám som ich niekoľkokrát počul, boli to veľmi podivné zvuky, pri ich počutí som si predstavoval podvedome nejakú obludu. Zvuky väčšiny našich zvierat dobre poznám, a som si na 99% istý, že to nebolo žiadne z nich. Poznám aj vreskot srnca, ktorý je z našich zvierat asi najstrašidelnejší, no to čo som počul pri Mariánskej hore bolo podstatne desivejšie.

Hyperdimezionálny prienik?

Kybernaut, 23. 6. 2018 8:16

"...všetko okolo (stromy, kamene atd) boli iba z kartónu a neboli úplne reálne, akoby to bola akási kulisa..." Toto mi pripomína popis prieniku do hyperpriestoru, do akejsi vyššej, alebo vyspelejšej reality. Preto tento náš svet vtedy, z pohľadu dokonalejšej skutočnosti, vyzeral tak zdegradovane, menejcenne, menej reálne, iba ako nejaká divadelná kulisa.

Re: zvláštny zážitok na Mariánskej hore

vlado, 26. 7. 2017 22:21

ešte chcem dodať, že ak mám ten rev, ktorý som tam počul k niečomu prirovnať, tak sa to najviac podobalo asi filmovým zvukom revu dinosaurov, alebo nebolo to totožné

treba zažiť

Darcy, 15. 3. 2018 21:07

inak sa to nedá napísať. Smejte sa, ale mám vlastné skúsenosti. Zo 7 výletov boli 4 "s pridanou hodnotou". Sú tam miesta kde je skreslená krajina, čas aj priestor. Kde Vám uplne odídu zmysly (zuní v ušiach, horšie sa Vám dýcha, odrazu ste akoby v bubline a svetlo je zrazu divne žlté a sýte). Niektoré miesta sa Vám opakujú akoby ste chodili v kruhu - na očividne rovnej ceste... Samozrejme pocitujete úplne iracionálny strach, až akoby ste upadali do šoku, niekedy sa neviete pohnúť alebo normálne myslieť. Hlavne neverte ničomu z toho čo tam nájdete, uvidíte a budete počuť. Nevolajte a nekričte a neutekajte, len si prejdite tou bublinou, tak ako to miesto na nejakom úseku začína - tak i končí. Nechodte za žiadnym hlasom a zvukom, nevstupujte do domov, prístreškov, nechodte ani za ľuďmi ktorí s Vami neprišli, ani keby to bol niekto Vám blízky ktorý sa tam zrazu objaví. Nebavte s nikým koho stretnete keď ste v takejto "bubline". Neberte si zo sebou odtiaľ NIČ. Ani kameň, ani rastlinky, ani vetvičky. Nič. Len prejdite a vraťte sa... proste si to v skromnosti zažite. Mne sa to stalo 1x v máji a 2x v auguste. Možno to je aj v inom čase.

Re: treba zažiť

Mirka, 22. 4. 2018 19:20

Neviem koľko je na tom pravdy, no záhady sú na to aby sa prebádali. Toto miesto ich má viac než dosť, mohla by som sa s Vami nejak skontaktovať (fb, mail..)? Zaujalo ma čo ste napísali a rada by som sa dozvedela viac.

Re: treba zažiť

Mirka, 22. 4. 2018 19:26

Moje meno je Miroslava Mázorová, na fb ma nájdete. Budem rada ak sa ozvete.

Re: treba zažiť

Kybernaut, 23. 6. 2018 7:57

Zadaj sem prosím ťa GPS súradnice tých miest, prídeme to tam preskúmať.

Nežijeme v praveku!!!

Tom, 21. 3. 2018 11:38

Dnešným ľuďom, ktorí nevedia čo by zo sebou robili, blúdia hlavami riadne nezmysly a vďaka internetu môžu týmito hlúposťami nakaziť strašne veľa labilnejších jedincov. 99% ľudí ktorí dnes chodia na výlety do hôr, lyžovačky a túry, si len myslia akí sú "hikeri", ale prírodu vôbec nepoznajú. Takíto ľudia nie sú ani len pripravení na to, čo by mohli očakávať.
Celé haló okolo "záhad" navyše automaticky v labilnejších ľuďoch vytvára "nastavenie", vnímať všetko okolo nich ako niečo neprirodzené - bodajť, keď ich prirodzeným prostredím sú paneláky a najbližšie kde sa dostali k prírode bolo možno u starých rodičov na záhrade, alebo práve pri ich "hikerských" a iných športových výletoch.
Navyše v dnešnej dobe, keď má každé pako v mobile GPS, je nemožné sa startiť. Každý hentaký "športovec" má na ruke desať smart hodiniek a wearable hovadín, ktoré sledujú každý jeho pohyb, tep, teplotu tela, vlhkosť v gatiach a čo ja viem ešte čo a posielajú to po všetkých sociálnych sieťach. Ako sa chcete pri dnešných technológiách stratiť? Akože...otvorila sa hviezdna brána a ja som bol v pixi v alternatívnej apokalyptickej realite???
Vyrástol som v horách na severe SR dávno pred mobilmi, internetom a podobnými hovadinami. Nemali sme počítače ani herné konzoly. Detstvo sme strávili v okolitých horách stavaním bunkrov a pozorovaním zvierat. Keď sme boli úplne malé decká, platili jedoduché zásady - nenechať nikoho v štychu, nezožrať nič čo nepoznáš, nepiť z prameňov v ktorých okolí sa pasie dobytok a byť doma kým sa nezažnú pouličné lampy. Keď sme boli teenageri, tak pribudla doma ťažká robota, ale stále sa chodilo na nočné opekačky do lesov. Tam pribudlo akurát pravidlo, že aspoň jeden z nás nesmel chlastať, aby udržiaval oheň a prípadne sa postaral o tých, čo už "nevládali". Pozažívali sme kadejaké situácie...tiché miesta v lesoch, akoby spálené miesta kde to vypadalo ako z iného sveta, prepadliny ktoré sme neskôr mali problém nájsť, ale vždy sme sa nakoniec nad tým dobre zasmiali a na tie miesta sme sa vracali aby sme pozorovali, čo sa tam deje. Nebolo v tom absolútne nič nadpozemské, len nám to muselo dôjsť.
Prečítal som si knihu Trhlina od Kariku a zabavila. Spôsobom spracovania to nie je síce žiadna špička, navyše si editor nedal moc práce so slovenčinou, ale príbeh je celkom ťahavý. Je to však typický knižný misteriózny príbeh.

Naivne

Vavro , 16. 9. 2017 14:00

To je bohovska logika, už dlho som sa tak nenasmial:).... Co nie je v novinách, nie je pravda :)))

čo už

Linda Olomovská, 2. 6. 2014 14:24

No keby to bola pravda čosi by ste s tím robeli.Ale verím takýmto veciam len keby to bola pravda už by to bolo aj v novinách.Takže výmysel 1. triedy.

Re: čo už

Vavro , 16. 9. 2017 13:57

Kedy si tam bol? Nebol to jeleň??? Ruja???... To by mohlo byt dosť strašidelné pre ne zasvätených.

ako som zabludila

miriam, 2. 1. 2014 2:17

Milí ,,Tríbečania,,...ja som sa narodila v Zl.Moravciach..v r.2005 som sa vybrala na výlet do Jelenca s kolegyňou z práce,ktorá bola u nás stáži z Nemecka...išli po označenej turistickej ceste na hrad Gýmeš...stretli sme aj cyklistov..srandovali sme..potom sme sa vybrali po lesnej cestičke..ja a kolegyňa nemka..zrazu som sa cítila čudne..cítila som strach a úzkosť..ocitli sme sa v hlbokom lese,ktorý vyzeral ako na jeseň,alebo v zime,na to,že bol koniec júna a kvitli slnečnice..tu bolo ticho ako v decembri...žiadna zeleň..zrazu ma osvietilo a zavelila som kolegyni..otočme a a utekajme rýchlo späť....ja som sa rozbehla...kolegyňa nemka--v šľapkách..ledva za mnou stíhala..ani neviem kedy.zrazu sa zazelenalo..spievali vtáčiky a mi sme sa ocitli v lete ...je to normálne????

Re: ako som zabludila

lala, 9. 5. 2015 7:59

Urcite to nie je narmalne

Re: ako som zabludila

Igor, 29. 5. 2017 19:06

Ja som mal podobny zazitok.
S dcérou sa venujeme horskej cyklistike a v nedeľu 28.5.2017 poobede sme išli na trasu okolo vodného diela pri Novej Bystrici /Kysuce/ je to asi 30km okruh. Trasu poznáme, keďže tam chodievame. V poslednom úseku asi 3km do cieľa sa stalo to, čo si nevieme vysvetliť. Úsek, ktorý trvá cca 15min sme išli 40min a opakoval sa nám ten istý úsek niekoľkokrát po sebe pričom sme išli stále po ceste, kde nie je kam odbočiť. Stretli sme na jednom úseku 2 autá po sebe ako idú oproti nám pričom je tam zákaz vstupu aut. Tie auta sme stretli asi o 10min na tom istom úseku zase proti nám. V tom čase je na cyklotrase veľa cyklistov no my sme v tých 40 minútach nikoho nestretli len tie 2 autá. Mali sme obaja veľmi zvláštny a stiesňujúci pocit počas toho času dcéra tvrdi že sa nemohla zastaviť a taktiež sa nemohla pozrieť na tie auta . Ja som sa po druhom stretnutí pozrel do druhého auta kto tam sedí videl som len 2 siluety bez tvare a kontúr, čo som si v tej chvíli vôbec neuvedomoval to som si uvedomil až keď sme sa odtiaľ dostali. Obaja sme potom skonštatovali, že ako by nás tie autá ani nevideli lebo sa nám nevyhli a zrazili by nás. Počas tej doby mi nefungoval cyklokomputer ani GPS na mobile. Potom sme zrazu už išli do ďalšieho úseku a začali stretávať cyklistov. Keď sme prišli do cieľa povedal som Laure, že či vie že sa nám niečo stalo ona len prikývla a povedala chodili sme stále to isté. Bol to veľmi silný zážitok ale viac negatívny a stiesňujúci.

Až taký hoax to byť nemusí

EMil, 17. 4. 2017 9:34

Poznám osobne človeka ktorý sa na lyžovačke s deťmi stratil v roku 2008.
Asi 36 ročný chlap sa bol so svojimi dvoma deťmi sánkovať pod lesom niekde v okolí Nitrianskej Stredy. Namiesto domov do Nitrianskej Stredy sa s deťmi úplne nepochopiteľne vybral oproti noci opačným smerom do Zlatna. Hľadala ho celá dedina, kedže jeho prestrašená manželka oznámila zmiznutie. Až po polnoci sa telefonicky ozval niekde z horárne zo Zlatna.Tvrdil, že zablúdili. Nieto šprochu aby nebolo v ňom pravdy trochu. Hlúpy sa vysmeje, múdry sa poučí.

Veriť/neveriť? Všetko je individuálne

Damian, 28. 3. 2017 8:19

Ahoj, prečítajte si knihu Trhlina od Jozefa Kariku. Je to psychický príbeh človeka čo zažil niečo len ťažko opísateľné na Veľkom Tribeči. Po prečítaní, taktiež ako spomína v Doslove samotný autor,nebudete vedieť kde je realita a kde fikcia..

Info

Jojo, 25. 3. 2017 18:36

Chodievam tam na hríby a som z Nitry a viem toľko že je tam veľa priepastí do ktorých ľudia padajú takže žiadny Bermudský trojuholník nieje tam... Ale nepopieram možno je tam aj záhadné niečo.

TvojaMamaSmrdi

TvojaMama, 9. 2. 2017 10:25

A to doslova

Tríbečská záhada

Tri Beče, 29. 1. 2017 15:26

tribecska-zahada.sk

s

s, 29. 1. 2017 15:15

sss